Mohamed, dieťa sýrskej vojny

Autor: Anna Hruboňová | 19.2.2020 o 21:13 | (upravené 19.2.2020 o 23:17) Karma článku: 7,45 | Prečítané:  2696x

Keď vypukla vojna v Sýrii, Mohamed mal tri roky. Celé rané detstvo prežil s rodinou na úteku. Po nekonečných presunoch v rodnej krajine, neúspešne sa snažiac nájsť útočisko, rodina sa rozhodla prekročiť hranicu s Libanonom.

Dnes dvanásťročný Mohamed je konečne v bezpečí, aj keď vojnové jazvy sú na detskej duši citeľné. S rodinou sa usadili na chudobnom predmestí Bejrútu v jednej z mnohých sýrskych utečeneckých komunít. O byt sa delia s ďalšími dvoma rodinami, Mohamed tak žije v jednej izbe s rodičmi, troma mladšími súrodencami a chorľavým starým otcom. Rodina je odkázaná na humanitárnu asistenciu a otcove nelegálne zárobky z príležitostných prác. S takto nízkym a nestálym príjmom majú k dispozícii v priemere tri doláre na osobu na deň. V Libanone sú však ceny nájmov aj potravín vysoké, a tak idú deti často spať bez večere.

Mohamed je bystrý a usilovný, ale v škole sa mu aj tak nedarí. Kvôli vojne a dlhým rokom na úteku toho veľa zameškal a vo veku dvanásť rokov navštevuje len štvrtú triedu. Libanonskí žiaci sa od základnej školy predmety učia vo francúzštine, ale Mohamed sa po francúzsky nikdy predtým neučil, preto v škole mnohým veciam nerozumie. Otec nikdy nie je doma a matka je negramotná, takže ani s arabčinou či matematikou mu nemá kto pomôcť. Mohamed na konci štvrtého ročníka prepadne a rodičia sa rozhodnú, že ho už do školy viac posielať nebudú, lebo výdavky za cestovné a školské pomôcky aj tak príliš zaťažujú nízky rodinný rozpočet. Chlapec začne za pár dolárov vytierať podlahu v neďalekom obchode.

Stratená generácia 21. storočia

Vojna v Sýrii od roku 2011 vyhnala z domovov viac ako 13 miliónov ľudí, mnohých z nich až za hranice krajiny. Sýrske deti a mládež sú často nazývané stratenou generáciou našej doby. Pojem, ktorý vznikol po prvej svetovej vojne na označenie celej generácie traumatizovaných mladých ľudí bez vidiny svetlej budúcnosti, si bohužiaľ aj o storočie neskôr našiel svoje miesto vo svete. Pre milióny detí sú strach, smrť, extrémna chudoba a neistá budúcnosť odmalička každodennou realitou. A akokoľvek žalostne znie Mohamedov príbeh, predsa je jedným z tých „šťastnejších“ detí, ktoré sa už nemusia obávať o život seba a svojich najbližších.

Mohamed je fiktívnou, ale smutne realistickou postavou. Libanon je jednou z krajín, ktoré sýrsku humanitárnu krízu pocítili najintenzívnejšie, keďže na 4,5 milióna miestnych obyvateľov tu dnes pobýva odhadom 1,5 milióna sýrskych utečencov, pričom približne polovicu z toho tvoria deti. V krajine, ktorá sama v súčasnosti čelí vážnym sociálnym a ekonomickým problémom, je nápor utečencov výzvou v každej oblasti, vzdelávanie nevynímajúc. Libanonské školy nemajú kapacity na prijatie tohto vysokého počtu sýrskych detí, ktoré majú v triede navyše často trenice s libanonskými spolužiakmi.

Chaotická situácia bola čiastočne zlepšená zavedením takzvaného dvojzmenového systému – libanonské deti sú v škole predpoludním a sýrske popoludní. Aj napriek tomu však dnes do školy chodí len 69% sýrskych detí vo veku 6-14 rokov a 22% mladých vo veku 15-17 rokov, pričom vo vidieckych oblastiach sú tieto čísla ešte nižšie. Tretina detí tak nedostáva ani základné vzdelanie a stredná škola je v mnohých utečeneckých komunitách skôr raritou. Dôvodom nízkej dochádzky zväčša bývajú neúnosné výdavky za školské pomôcky a dopravu do najbližšej školy, staršie deti si často radšej hľadajú prácu, aby rodine finančne pomohli. Svoju rolu však hrá aj demotivácia detí a rodičov zo slabých školských výsledkov, ktoré sú okrem nepriaznivej ekonomickej situácie aj odrazom nedostatočnej podpory v učení, keďže učitelia nemajú v preplnených triedach možnosť riešiť individuálne potreby dieťaťa a rodičia samotní nie sú schopní pomôcť kvôli jazykovej bariére, či často dokonca negramotnosti.

Ako pomáhajú humanitárne organizácie

V komplikovanej situácii vzdelávania zraniteľných detí v Libanone pomáha aktívna scéna miestnych aj medzinárodných nevládnych organizácií, ktoré po celej krajine prevádzkujú centrá neformálneho vzdelávania. Sýrske deti tu trávia čas dopoludnia, teda pred ich poobedňajšou „šichtou“ v škole, a pod vedením učiteľov či vychovávateľov si vypracovávajú domáce úlohy a upevňujú vedomosti nadobudnuté počas vyučovania, aby sa im tak dostalo vzdelávacej pomoci, ktorú doma nenájdu. Tieto aktivity sú často obohatené o psychosociálnu podporu či oddychové činnosti pre deti aj ich rodičov.

Ja v súčasnosti pôsobím ako dobrovoľníčka vo vzdelávacom centre ADRA Lebanon na predmestí Bejrútu a Mohamedov príbeh vychádza z vedomostí a skúseností, ktoré som tu za posledných päť mesiacov nadobudla. Hlavným cieľom centra je udržať deti v školách, všetci žiaci sú teda riadne zapísaní v inštitúciách formálneho vzdelávania a do nášho centra chodia vo voľnom čase a z vlastnej vôle. V každej triede je 20 žiakov, ktorí v škole navštevujú ten istý stupeň a ich vedomosti sú tak približne na rovnakej úrovni. Učiteľ im každý deň pomáha s domácimi úlohami a žiaci si hromadne zopakujú poznatky z arabčiny, matematiky a francúzštiny. Po doučovaní deti dostanú zdravú desiatu, aby sme sa uistili, že na popoludňajšom vyučovaní v škole nie sú hladné a môžu sa plne sústrediť.

Každý týždeň sú do plánu zakomponované aj aktivity psychosociálnej podpory, ktoré majú znížiť psychickú záťaž detí, naučiť ich zvládať stres či rešpektovať seba aj iných. Deti v centre tiež strávia značnú časť letných prázdnin, aby dohnali všetko zameškané a nestratili študijné návyky.

ADRA zároveň každý mesiac organizuje stretnutia pre rodičov, ktorým je podobne ako deťom poskytnutá psychosociálna podpora a rady ohľadom pozitívneho rodičovstva, teda ako s deťmi efektívne komunikovať, podporiť ich vzdelávanie a zabezpečiť im zdravé vývojové prostredie napriek nepriaznivej životnej situácii. Psychosociálni pracovníci navštevujú rodiny aj doma, aby sme v komunitách šírili povedomie o dôležitosti vzdelania a tiež zvýšili naše šance zachytiť prípadné fyzické či psychické násilie páchané na deťoch, ako aj riziko detskej práce a detských manželstiev. 

Sú tieto projekty nevládnych organizácií skutočne efektívne?

Čísla hovoria samy za seba: pred zápisom do centra iba 35% našich študentov úspešne ukončilo ročník, po roku každodennej podpory v centre sa toto číslo zvýšilo na 80%.

Hurikány ľútosti

Práca so sýrskymi utečencami v Libanone je mojím prvým stretnutím s chudobou a s vojnovými príbehmi. Začiatky boli ťažké. Ani nie pre to, čo som videla – deti k nám chodia čisté a s úsmevom na perách – ale pre neutíchajúci vír mojich vlastných myšlienok o tom, čo všetko majú tieto decká za sebou a či vôbec niečo pred sebou. Paradoxne, práve pozorovaním  detí som sa naučila ako pocity negativity spracovať.

Deti nepoznajú sebaľútosť, vedome sa nevŕtajú v minulosti a nestresujú sa kvôli budúcnosti. Žijú v tomto momente, dnes, tu a teraz, telom aj mysľou. A tak sa namiesto mentálnych hurikánov ľútosti a beznádeje s Mohamedom tešíme zo slnečných dní, z každého správne vypočítaného príkladu, z nových pasteliek, priateľstiev a vzájomne obohacujúcej prítomnosti toho druhého. Keď sa dnes pozriem na  Mohameda, už nevidím traumatizované, utrápené, chudobné dieťa, ale jednoducho dieťa. Dieťa, ktorého potreby nie sú nijak zásadne odlišné od miliónov iných detí. Učiť sa, hrať sa, byť v bezpečí. Byť dieťaťom...

__________________________________________________________________________________

Môj dobrovoľnícky pobyt v ADRA Lebanon je financovaný z grantu SlovakAid a sprostredkovaný a administratívne zastrešený partnerskou organizáciou ADRA Slovensko.

ADRA Slovensko v súčasnosti hľadá humanitárnych dobrovoľníkov na rok 2020/2021, detaily o projektoch nájdete na webe.

Viac o dobrovoľníctve na humanitárnych a rozvojových projektoch a o grante SlovakAid sa dočítate v mojom predchádzajúcom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Parlament bude rozhodovať o interrupciách

Podľa kritických hlasov ide o psychický nátlak.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Prvý výstrel Anny Záborskej

Nebudú spokojní, kým ukončenie tehotenstva nebude na úrovni s vraždou.


Už ste čítali?